Naruto New Age


Naruto: Our new age
 
PříjemPortálCalendarFAQHledatSeznam uživatelůUživatelské skupinyRegistracePřihlášení

Share | 
 

 Yogaova rezidencia

Goto down 
AutorZpráva
Yogao
Jonin
Jonin
avatar

Poèet pøíspìvkù : 140
Join date : 17. 12. 16

PříspěvekPředmět: Yogaova rezidencia   Thu May 10, 2018 5:19 pm

Nutno podotknúť že.. Yogao si vôbec nežije zle. Patrí k jedným z popredných členov "Legendárnych šermiarov" a tomu dosť zodpovedá aj jeho bydlisko. Nie je to priamo palác a ani nijaká vila, no voči bežnému obyvateľu si žije v podstate v luxuse. Vlastní dom, ohradený vysokým múrom, ktorý by mohol slúžiť aj na jeho občasné domáce vezenia, ktoré tu už toľko krát strávil. Dom je postavený tradičným štýlom, v záhrade sa nachádza jazierko a celá rezidencia pôsobí pokojným dojmom. Aj keby však celá zhorela do tla, Yogaovi by to bolo viac menej jedno. To čo považuje za naozaj úspech, sa nachádza pod zemou.

 Laboratórium. Jeho hračka, tajná skrýša a rozsiahle miestnosti pod jeho pozemkom, ktoré vedú až von z Bochigakure no sato. Jeho laboratórium pôsobí dosť.. desivým dojmom pre hocikoho neznalého v obore medicíny. Zároveň aj dosť impozantným pre tých, ktorí sa v tomto obore vyznajú. Laboratórium nie je tajné a je v podstate aj v normálnom stavebnom pláne. Využíva ho ako on na súkromné účely, no je schopné hostiť niektoré špecifické operácie, či aj úlohy.. napríklad vezenie. Tiež v ňom má "miestnosť" ktorá slúži na zber informácií a no.. je celkom desivá. Využívajú ju napríklad aj jednotky Arashi, s ktorými sem tam spolupracuje.
Návrat nahoru Goto down
Zobrazit informace o autorovi
Yogao
Jonin
Jonin
avatar

Poèet pøíspìvkù : 140
Join date : 17. 12. 16

PříspěvekPředmět: Re: Yogaova rezidencia   Thu May 10, 2018 5:37 pm

Tréning Taijutsu + 1


Smile and the whole world will smile with you, cry and you cry alone.. pozeral som sa na obraz, ktorý som mal zavesený v laboratóriu. Nebolo to nič pekné.. či úžasné. V podstate skôr taká indiánska postavička, iba tvár.. škeriaca sa aj cez to, že mu chýbalo niekoľko zubov. Bolo to heslo, ktorým som sa riadil celý môj život. Možno aj pre to som mal na tvári stále ten šialený úsmev. Aj keď ani nie tak šialený, ako skôr nepríjemný. Úsmev bol mocná zbraň. Hovorilo sa, že je milý no, ja som našiel všetky jeho zákutia.. naučil som sa, ako úsmev použiť aj na zastrašenie.. no hľa.. tu som bol. Zavretý v mojom labáku, sediac na posúvnej stoličke a rozmýšľajúc. Spomínal som na časy, keď som mal tak o desaťročie menej. Časy, kedy som sa vrhal do každého šialeného boja.. časy, kedy som zošíval shinobiho za shinobim, časy, kedy sa ma ľudia báli rovnako tak, ako aj milovali. Časy, kedy svetom zmietala vojna. Nenávidel som každú jednu sekundu z nich.


S povzdychom som sa zo stoličky postavil. Prešiel som k obrazu a "otvoril" som ho, odhaľujúc tak ukrytý trezor v ktorom bola len jedna jediná vec. Meč. No nebol to úplne obyčajný meč. Nuibari bola zbraň, ktorá v nesprávnych rukách narobila viac škody, než úžitku. No Nuibari bola perfektná pre mňa.
"Ahoj kráska.. dlho sme sa nevideli." Prehovoril som k meču, ktorý stál vyvesený na stene. Vkročil som do trezoru a jednou rukou som sa chytil rúčky tohto meča. Žiadne zabrnenie, žiadny harry potter. Meč si ma nevybral, ja som brutálne zavraždil jeho bývalého majiteľa a tak som si zaslúžil miesto medzi jedným o siedmych. 
"Zanedbával som ťa... no neboj... už sa to viac nestane." Bola to až chorobná láska. A to si niekto myslel, že milujem svoje skalpely. Zobral som meč do rúk a pozrel som sa do jeho ostria, ktoré v podstate nemal. Nuibari nedokázal rezať, bola ako ihla, neskutočne ostrá. V kove som videl svoj odraz. No nebol som to ja.. bol to ten maniak, ktorým som bol necelé desaťročia dozadu. Maniak, ktorý sa chcel stále vyvliecť von. 


Prešlo len niekoľko chvíľ a ja som stál uprostred dvora môjho domu. V rukách som zvieral Nuibari a ocelové lanko, na ktoré bola napojená. Okolo mňa henď niekoľko útočníkov. Nie.. nikto na dedinu neútočil a títo maniaci neboli skutočný. Boli to moje spomienky. Duchovia.. démoni, ktorí sa snažili zmrzačiť aj ten zvyšok zdravej mysle, ktorý som mal v hlave. Vedel som, že sa to stane. Nubari nosila mnoho spomienok.. a vždy keď som sa s ňou stretol, vrátili sa späť. Ako voda. Každá jedna smrť.. každý jeden ukrižovaný shinobi, každý nárek, ktorý sme spolu s Nuibari spôsobili. 
"Sú.. rýchli.." Povzdychol som, keď som sa len len vyhol útoku jedného z týchto "tieňov". Rýchlejší, než som si pamätal. 
"Nie.. nie sú rýchlejší.. ja som pomalší.. a horší.." Zavrčal som skrz zuby. Moje zmysli neboli to, čo bývali. Moja sila.. rýchlosť.. schopnosti s Nuibari nachádzať.
"Odmietaš ma?" Zasmial som sa nahlas. Tieto slová boli mierené môjmu meču. Meču, ktorý mi zrazu prišiel tak cudzí.
Ďalší z tieňov, ktorý sa však zastavil v polke cesty. Nabodol som ho na nuibari a nechal som ju vyletieť z mojej ruky. Znova som si ju pritiahol za lanká, roztočil v rukách a rozsekol som ďalšiu z mojich spomienok.. a ďalšiu. Konohagakurčan, ktorý ma prebodol podivnou raitonovou technikou. Moje Nuibari, ktoré roztrhlo jeho srdcovú blanu. Výpad.. úskok, ďalší.. ďalší.. ďalší. 


Netrvalo to dlho. Prečo by aj malo. Nuibari bol môj. Moja celoživotná láska, môj meč a zároveň aj súčasť mňa. V podstate iba predĺžená končatina. A znova som to tak začal cítiť. Aj keď moja fyzická forma stále nebola to, čo bývala, vedel som.. že sa znova vráti ku mne. Ako stŕpnutá končatina, do ktorej sa znova rozprúdi krv.
Usmial som sa.. a odišiel som.
/presun
Návrat nahoru Goto down
Zobrazit informace o autorovi
 
Yogaova rezidencia
Návrat nahoru 
Strana 1 z 1

Povolení tohoto fóra:Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Naruto New Age :: Hra :: Naruto: New Beginning :: Mistnosti :: Kuri no Kuni :: Bochigakure no Sato :: Obytná část-
Přejdi na: