Naruto New Age


Naruto: Our new age
 
PříjemPortálCalendarFAQHledatSeznam uživatelůUživatelské skupinyRegistracePřihlášení

Share | 
 

 Monumenty nad Konohou

Goto down 
AutorZpráva
H.
Admin
avatar

Poèet pøíspìvkù : 195
Join date : 23. 11. 16

PříspěvekPředmět: Monumenty nad Konohou   Tue Feb 20, 2018 12:13 am


Co by byla Konoha bez své největší pýchy? Monumenty zažily už mnoho útrap, byly mnohokrát poškozeny, ale vždy znovu obnoveny, aby lidé neustále měli na očích svou slavnou historii a tváře svých legend.
Návrat nahoru Goto down
Zobrazit informace o autorovi
Karasu
Jonin
Jonin
avatar

Poèet pøíspìvkù : 192
Join date : 30. 01. 17

PříspěvekPředmět: Re: Monumenty nad Konohou   Mon May 14, 2018 9:19 pm

UČENIE SA TECHNIKY KAGURA SHINGAN
Bolo na čase dokončiť svoj tréning techniky, ktorá bola konkrétne v mojej línii, v ktorej som bola narodená, úplne bežná. Boli sme prvotriedni senzibili. A hoc pre mňa Uzumaki klan sám o sebe neznamenal nič, záležalo mi na tom, aby som bola dobrá. A užitočná. Vybrala som si toto miesto. Na monumentoch som mala nielen dobrý výhľad, ale aj pokoj, ktorý som potrebovala k tréningu. Vytiahla som zvitok, ktorý mi ešte nechala mater. Prebehla som po ňom očami, aby som si rozpamätala na jednotlivé detaily, pečate, pre začiatok, neskôr ich potrebovať nebudem, hľadala som i nejaké záchytné body. Táto technika bola oveľa efektívnejšia než klasická senzibilská technika pretože svoje ciele som mohla vidieť na kilometre ďaleko, tak isto som mala prístup k tomu, či sú v Genjutsu, či klamú, v akom sú stave, či detailne vidieť okolie, v ktorom sa nachádzajú. Usadila som sa na hlave Tsunade, mojej vzdialenej príbuznej. Privrela som oči a sústredila sa. Možno som si pre začiatok vybrala veľmi ťažký spôsob tréningu tejto techniky, avšak nehcela som začať úplne od začiatku. Nebola som žiaden zelenáč. Moja kontrola chakry bola precízna, verila som, že to zvládnem aj bez toho, aby som musela prechádzať nejakými začiatkami. Zhlboka som sa nadýchla a sústredila sa. V princípe šlo o otvorenie, v našom preklade, tretieho oka a vyhľadávanie cieľov práve s jeho pomocou. Znelo to jednoducho. No jednoduché to nebolo. Chakru som musela sústrediť do určitého bodu, tam, kde som do určitého veku nemala ani poňatia o tom, že by sa tam nachádzalo nejaké tretie oko, médium pre túto techniku. Prvý pokus nevyšiel podľa mojich predstáv. Podarilo sa mi síce toto tretie oko pootvoriť a vstúpiť do akejsi "vyššej sféry", ale nevedela som sa na nič zamerať, bolo to pre mňa príliš chaotické, príliš neovládateľné, a tak so sa vrátila na zem veľmi rýchlo. Ako keby som skrátka okúsila astrálne cestovanie, a zrazu bola späť v tele. Takým spôsobom, ako keď spíte a zrazu máte pocit, že padáte, tak s vami trhne a zobudíte sa. Bolo to šialené. Druhý pokus sa moc od toho prvého neodlišoval. Trhlo so mnou rovnako. Zamyslela som sa nad spôsobom, ako to stabilizovať. Vžd, keď som to tretie oko otvorila, nezamerala som sa. Nevedela som ako, prišlo mi to všetko neovládateľné. Rozhodla som sa preto, že sa zameriam na jeden cieľ. A to trebárs Hokáge. Keďže šlo o niekoho, kto sa nepohyboval a celý deň sedel skysnuto na zadku, bol to pre mňa ideálny cieľ. Zavrela som oči a sústredila sa, otvárajúc svoje tretie oko, zameriavajúc ho na jeden jediný cieľ. Spočiatku to šlo veľmi ťažko, ale po pár minútach som si zvykla a pomaly sa ho učila správne korigovať. Zameriavanie Hokágeho šlo nejako pomaly, napokon som však zazrela jeho chakru. Mojim cieľom bolo zmapovať jeho okolie, aleo napríklad niečo vyčítať z toku jeho chakry. Všimla som si nejakého chalana. Kým Hokáge sa zdal byť pokojný, pri napojení na vlnu toho chalana som si všimla akési...drobnosti. Zdalo sa, že je celkom nervózny alebo sa bojí. O čom však rozprávali, som nepočula. Pochopiteľne. Rozhliadla som sa po kancelárii, všímajúc si detaily jednotlivých predmetov. Zrazu však začalo všetko miznúť, rozostrievať sa, prešla som akýmsi tunelom a bola som späť vo svojom tele. Znova so mnou trhlo, pretože som mala pocit, že padám. Pocítila som chvíľkový prísun akejsi eufórie, pretože sa mi podarilo dosiahnuť čo som chcela, veľmi rýchlo. No ako rýchlo to prišlo, tak aj zmizlo, tento prapodivný pocit nahradil treskúci chlad a prázdnota. Znova. S tichým povzdychnutím som z taštičky vytiahla fľašu čistej vody a napila sa. Tento tréning ma mierne psychicky vyčerpal, avšak fyzicky ani náhodou. Teda čo sa týka využitia chakry. Zásobou som na tom bola stále mimoriadne dobre. Po niekoľkých minútach
vysedávania a sledovania nočnej Konohy som sa opäť sústredila a otvorila svoje tretie oko, vstupujúc do akejsi dimenzie plnej chakra bodíkov. Tentoraz som nemala akýkoľvek problém takto z výšky vnímať viacero bodov. Ani na jeden som sa priamo nezamerala, len som ich počítala, ako ovečky, každého jedného obyvateľa tejto dediny. Zasekla som sa niekde pri stovke, pomiešala som to, nevedela som, ktorý bod som započítala a ktorý nie. Bola to len akási hra. Napokon som sa znova prisála na samotného Hokageho, duchovne. Chalan tam ešte stále bol, za dverami sedela akási osôbka. Premeriavala som si každý jeden predmet, ktorý v kancelárii bol k dispozícii. No po chvíli sa opäť svet rozmazal a ja som sa vrátila späť ku svojim zmyslom, pričom som sebou trhla. Zdalo sa, že najväčší problém mi robilo práve udržanie tretieho oka neustále otvorené. Zatváralo sa samo od seba, kedy sa mu zachcelo. Možno množstvo chakry, ktoré som mu ponúkala neustále kolísalo. Možno práve na toto som pri tom všetko akosi zabudla. Preto som znova otvorila svoje tretie oko, nenechávajúc sa unášať pocitom, že môžem sledovať kohkoľvek, či nepodstatnými detailami, som sa opäť zamerala na jeden konkrétny bod. Sledujúc správanie jeho chakry, množstva, jeho okolia, som kontrolovala konštatný prísun chakry do toho jedného konkrétneho bodu, čím sa moje tretie oko znova náhle nezatvorilo a dovolilo mi v tomto stave zotrvať tak dlho, ako som chcela. Skúšala som, ako ďaleko až môžem vidieť, koľko detailov zvládnem si všímať. Techniku som skúšala rôzne, len aby som našla ďalšie výhody či možnosti jej využitia. Kým som si nebola istá, že som techniku dostala pod kontrolu, neprestala som. Vo finále som sa vrátila späť na zem, rozmýšľajúc nad tým, čo som práve dosiahla. Podarilo sa mi naučiť sa techniku, ktorá mi bude užitočná. Najlepšie na tom bolo, že pri poslednom pokuse som nepotrebovala ani zložiť pečate. Jedným z mojich užitočných schopností bolo používať techniky bez zloženia pečatí. A netrvalo mi to krátko, vyžadovalo si to veľa času a úsilia. Používať túto tehniku bez pečatí bolo veľmi veľkou výhodou, najmä v prípade bojov či špehovania nepriateľov.

Na mojej duši sa usadil akýsi pokoj. Neusmievala som sa, nemala som dôvod, aj keď som so svojim výkonom bola spokojná. Neodišla som ale. Dnešný večer som nechcela tráviť medzi štyrmi múrmi, ale v prírode a v kľude niekde, kde sa nenachádzajú žiadni otravní ľudia.
Návrat nahoru Goto down
Zobrazit informace o autorovi
 
Monumenty nad Konohou
Návrat nahoru 
Strana 1 z 1

Povolení tohoto fóra:Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Naruto New Age :: Hra :: Naruto: New Beginning :: Mistnosti :: Hi no Kuni :: Konohagakure no Sato-
Přejdi na: